Krajský súd rozhodol v prospech Úradu jadrového dozoru

Ilustr. foto: SE a.s.

„Aarhuský výbor síce rozhodol v náš prospech a potvrdil, že Slovensko porušilo práva verejnosti pri povoľovaní 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciac. Tento výbor však nemá vynucovacie prostriedky, ktoré by mu umožňovali zasahovať do vnútroštátnych vecí jeho jednotlivých signatárov. Výbor je poradným orgánom OSN pre Dohovor. Očakávali sme, že súd bude tieto zistenia Výboru rešpektovať, sporné povolenie zruší a povoľovací proces sa bude opakovať. Súd však nepochopiteľne ignoroval medzinárodne rešpektovaný výbor a stotožnil sa s argumentmi žalovaného a nie medzinárodných expertov. Je to výnimočný prípad. Napriek tomu, že výbor nemá možnosť prinútiť jednotlivé krajiny, aby akceptovali jeho zistenia, nestáva sa, že by jeho závery niektorá krajina takto bezprecedentne ignorovala,“ povedala právnička spolupracujúca so združením VIA IURIS Eva Kováčechová, ktorá zastupuje v tomto spore Greenpeace.

Greenpeace teraz počká na doručenie písomného rozhodnutia súdu, čím sa stane právoplatným a zváži svoje ďalšie kroky.

„Na Aarhuský výbor sme sa obrátili práve preto, lebo súčasná výstavba je podľa nás nelegálna. Či už sa teraz obrátime opäť na Aarhuský výbor, Európsku komisiu, či podáme odvolanie, proces bude trvať veľmi dlho a je otázne, či stihne skončiť pred spustením samotnej prevádzky elektrárne,“ povedala koordinátorka energetickej kampane Andrea Zlatňanská.

Eva Kováčechová sa obáva, že ak bude takéto správanie štátnych orgánov a súdov tolerované, bude slúžiť ako precedens na ďalšie porušovanie zákonov, medzinárodných dohovorov či práv verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí.

„Slovensko naďalej vytrvalo a bezprecedentne ignoruje záväzky vyplývajúce z Aarhuskeho dohovoru. Sme presvedčení, že pri stavbách, ktoré môžu mať taký významný dopad na ľudí a na životné prostredie, ako práve jadrové elektrárne, je osobitne dôležité dôsledné dodržiavanie povoľovacích procesov a ochrany práv iných. Týmto rozhodnutím sa však posúvame mnohé roky späť, kedy verejnosť nemala reálnu možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní o takýchto významných stavbách. Toto rozhodnutie tiež dokazuje, že bez existencie silných vynucovacích prostriedkov má Slovensko vážne problémy rešpektovať dohovory, ktorých plnenie stojí a padá „len“ na dohode zmluvných strán,“ uzavrela Kováčechová.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.