Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.
Veterné elektrárne na Slovensku nepribúdajú, hoci investori sa predbiehajú v odhaľovaní veľkých parkov na výkresoch. Najväčšie obnoviteľné zdroje, využívajúce energiu vetra, by mali vznikať v infraštruktúrne aj projektovo pripravených územiach, štát sa však s ich realizáciou neponáhľa. Ostatné investičné zámery už veľa rokov narážajú na povoľovacie prekážky.
O tom, čo brzdí rozvoj veternej energetiky z pohľadu plánovania, prípravy a posudzovania zámerov výstavby elektrární, hovoril na podujatí SAPI Business Tuesday Peter Socháň zo spoločnosti Envis, ktorá sa zaoberá prípravou projektov v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.
V článku sa dozviete:
- prečo sa posudzovanie veterných elektrární úradmi líši a ako to možno zmeniť,
- čo ešte viac predlžuje a komplikuje schvaľovanie projektových zámerov,
- s akými špecifickými požiadavkami pri hodnotení vplyvu na životné prostredie sa stretávajú navrhovatelia zámerov,
- prečo niektoré požiadavky nemožno racionálne vyhodnotiť,
- aká metodika pre hodnotenie vplyvu veterných elektrární sa na Slovensku používa, prečo je zastaralá a v niektorých častiach aj nezmyselná.
„Absolvovať proces posudzovania vplyvov je možné za zhruba deväť mesiacov, ak všetko funguje ideálne. V optimálnom prípade je dĺžka trvania rok a pol, no aj v prípade veternej energetiky sa stáva, že len príprava správ o hodnotení môže trvať viac ako tri roky,“ približuje situáciu špecialista na EIA.
Problémom je podľa neho najmä to, že doba vydania rozsahu hodnotenia, ktorý určuje ministerstvo životného prostredia, nie je stanovená v zákone. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie hovorí iba o 15 dňoch na prerokovanie návrhu rozsahu hodnotenia. Ak sa prerokuje, ministerstvo už nie je legislatívne viazané vydať rozsah hodnotenia do určitého termínu.
„V praxi sa stáva, že niektoré zámery veterných elektrární majú vydaný rozsah hodnotenia po dvoch mesiacoch, niektoré po pol roku, roku, iné až po roku a pol. Dalo by sa tomu predísť, ak by zákon priamo stanovoval presnejší postup po prerokovaní návrhu rozsahu hodnotenia, teda čo a v akých lehotách bude nasledovať,“ objasňuje P. Socháň.
Súčasná situácia tak spôsobuje neistotu investorov, pretože nevedia, kedy začať s monitoringom vtáctva, netopierov, realizovaním vizualizácií, či hodnotenia vplyvu na zdravie ľudí.
Ďalším problémom posudzovania projektov veterných elektrární je nejednotnosť rozsahu hodnotenia. Príkladom môže byť zámer zdroja, pre ktorý úrady stanovili 43 špecifických požiadaviek. Konkurenčný, no takmer rovnaký, zámer v danej lokalite obdržal iba 16 požiadaviek, s ktorými sa investor musí popasovať.
Zostáva vám 62% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.