Prezradili skúsenosti. Ako prechod na biometán zmenil ekonomiku bioplynovej stanice

Jednou z dvoch v súčasnosti existujúcich biometánových staníc na Slovensku je biometánová stanica Bierovce na Považí. Prevádzkovateľom je skupina Energe, do ktorej portfólia patria ešte ďalšie tri bioplynové stanice. Okrem plynárenstva pôsobí aj na trhu s elektrinou, vlastní alebo pripravuje fotovoltické elektrárne spolu s batériovými úložiskami, poskytujúcimi podporné služby.

Spoločnosť začala s modernizáciou a premenou bioplynovej stanice na biometánovú v júni 2023. Konverzia bola dokončená v apríli 2025. Náklady pokryla dotácia z Plánu obnovy, bankové aj vlastné zdroje.

O skúsenosti s „upgradom“ výroby bioplynu na biometán, zmenou tržieb a nákladov ako aj celkovej ekonomickej bilancie fungovania stanice sa na konferencii Slovenskej bioplynovej asociácie podelil Martin Meliš, manažér spoločnosti Energe.

V článku sa dozviete:

• ako sa zmenila prevádzka stanice po prechode na výrobu biometánu,
• prečo prevádzkovateľ používa hlavne odpadovú surovinu a ako to ovplyvňuje výsledný produkt,
• koľko odpadu spracuje stanica a koľko z toho tvorí kuchynský bioodpad,
• aké sú dôležitejšie predpoklady pri prechode na produkciu biometánu,
• na čom zarábala bioplynová stanica a kde je zdroj tržieb pre biometánovú stanicu,
• s akými nákladmi musí prevádzkovateľ kalkulovať,
• prečo dôležitou súčasťou ekonomiky stanice nie je iba výroba biometánu,
• ako sa zmenili tržby a celková bilancia po konverzii.

Martin Meliš v panelovej diskusii (v strede) | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK

Zo siláže na odpad a hnoj

Biometánovú stanicu vo Veľkých Bierovciach tvoria dve stanice s výkonom 2 x 1 MW a zásobníkom plynu s kapacitou 3,5-tisíc m3. Obe zariadenia vyrobia denne v priemere 28 MWh elektrickej energie. Pred konverziou na výrobu biometánu a pri plnom výkone to bolo 48 MWh. Denná produkcia biometánu dosahuje v súčasnosti 100 MWh.

V porovnaní s predchádzajúcou výrobou elektriny potrebujú zariadenia väčšie množstvo vstupných surovín. Vyjadrené tzv. kŕmnou dávkou, ide o 180 ton suroviny. „Nepoužívame cielene pestované suroviny, pretože sme stanica certifikovaná na výrobu biometánu. Používame necielene pestované vstupy-všetky odpady, hnoj, kurací trus, ktoré sa vyznačujú nižšou výťažnosťou plynu,“ objasňuje Martin Meliš. 

Z bilancie vstupov vyplýva, že bioplynová stanica ročne spracuje 25-tisíc ton odpadov. Z toho kuchynský odpad predstavuje približne štyritisíc ton. „Pekná bioplynová stanica na siláž sa zmení na zariadenie spracovávajúce odpad, hnoj, kurací trus. Cez siláž cesta už nevedie, pretože to nepodporuje legislatíva RED III a prevádzkovateľ sa nedostane k racionálnej cene biometánu. Síce ho môže vyrobiť, no nikto ho nezaplatí,“ približuje prechod na produkciu biometánu M. Meliš.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.