Eversheds Sutherland
PPA CONTROLL
Belimo

Bude menej dreva. Štát má novú analýzu, mapuje dostupnosť biomasy (+grafy)

Slovenské lesy sú aktuálne na maximálnych možnostiach svojej produkcie, upozorňujú ministerskí analytici.

drevo

Foto: Energie-portal.sk

Palivové drevo, drevná štiepka, ale aj pelety či brikety. Drevná biomasa v rôznych formách tvorí na Slovensku nezanedbateľnú časť energetického mixu. Najmä vo vykurovaní.

Podľa dát envirorezortu pochádza z biomasy v päťročnom priemere okolo 61 % zo všetkej energie, ktorá sa na Slovensku vyrobí z obnoviteľných zdrojov (OZE). Z hľadiska celkového energetické mixu majú palivá s pôvodom v dreve zhruba deväťpercentný podiel.

Drevo a drevné palivá sú najčastejšie používané tuhé palivá v individuálnom vykurovaní a drevná štiepka nachádza uplatnenie aj vo výrobe tepla vo veľkých teplárňach či pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla (KVET), pričom štát na takto vyrobenú elektrinu poskytuje tzv. podporu doplatkom. V palivovej základni teplární v rámci centrálneho zásobovania teplom je biomasa druhým najvýznamnejším zdrojom hneď po zemnom plyne.

A dopyt po drevnej biomase v energetike môže ešte porásť. V rôznych štádiách príprav či povoľovania je aktuálne viacero energetických a priemyselných projektov, ktoré sa spoliehajú práve na zdroj energie pochádzajúci z lesov.

Veľký biomasový kotol s výkonom 26 MW chce postaviť napríklad štátny MH Teplárenský holding v Žiline, kde je v pláne odklon od uhlia. A na drevnej štiepke stojí aj nedávno predstavená investícia štátnych teplárov v Humennom.

Nahrádzať zemný plyn drevným palivom chcú tiež niektoré priemyselné podniky. Biomasovú kotolňu pripravujú napríklad pre trnavskú automobilku a drevné pelety má využívať tiež nová kotolňa potravinárskeho podniku na východe Slovenska. Oravský výrobca ferozliatin OFZ zas ide biomasou sčasti nahradiť uhlie.

Foto: Energie-portal.sk

Kľúčovou výzvou pre ekonomiku všetkých projektov však bude dostupnosť drevných palív a vývoj cien. „Cena tepla z biomasy je dlhodobo konkurencieschopná akémukoľvek inému spôsobu výroby tepla z uhľovodíkových palív. To, čo dnes vyrábame z biomasy, by sme inak museli vyrobiť z plynu, ročne ho teda ušetríme 18-20 mil. m3,“ hovoril napríklad ešte v roku 2022 Ivan Ďuďák z teplárenskej spoločnosti Esi v diskusii Energie-portal.sk.

Počas uplynulých rokov však ceny drevných palív prešli turbulentným vývojom. „Lietali“ v desiatkach eur na tonu.

Veľkou výzvou do budúcnosti pritom môže byť dostupnosť dreva z domácich zdrojov. Upozorňuje na to najnovšia analýza ministerstva životného prostredia, ktorá na základe veku a stavu lesov a ďalších parametrov zmapovala dostupnosť drevnej biomasy v ďalších rokoch. Rôzne scenáre ponuky pritom analýza dáva do vzťahu s očakávanou spotrebou.

V článku sa dozviete:

  • koľko dreva sa aktuálne ťaží a spotrebováva,
  • aké faktory ovplyvnia ponuku a dopyt po energetickej biomase,
  • prečo je lesné hospodárstvo aktuálne na maximách možnej produkcie,
  • kde bude spotreba biomasy rásť,
  • aká energetická spotreba biomasy sa očakáva v roku 2035,
  • prečo môže energetický potenciál biomasy klesnúť.

Lesy na maxime produkčných kapacít

Štúdiu pod názvom „Zhorí iba to, čo má“ spracoval analytický útvar MŽP SR, Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Z materiálu publikovaného na webe ministerstva (odkaz nájdete nižšie) vyberáme niektoré z hlavných zistení relevantných pre energetiku.

Foto: Energie-portal.sk

Na produkciou energie z biomasy sa podľa štúdie v súčasnosti najviac využíva drevo spaľované v domácnostiach a odpadový čierny lúh z celulózovo-papierenského priemyslu. „V priemere za 10 rokov sa na Slovensku spotrebuje približne 7,7 mil. m3 dreva ročne,“ konštatuje IEP s tým, že výpočty umožnili toto množstvo rozdeliť medzi jednotlivé sektory a určiť aj množstvo vznikajúcich zvyškov.

„Do drevárskeho priemyslu z toho ide 43 %, do celulózovopapierenského 31 % a zvyšok, zhruba 2,03 mil. m3 sa využíva priamo v domácnostiach či energetickom sektore ako palivo na výrobu tepla a elektriny. Z drevných zvyškov z priemyslu sa 19 % využije znova ako materiál (výroba panelov), zvyšok sa zhodnotí energeticky. Energeticky sa zužitkuje asi 2,57 mil. m3 drevných zvyškov z priemyslu (spolu s 1,08 mil. m3 čierneho lúhu, ktorý tvorí 25 % spotrebovanej energie z biomasy) a 1,5 mil. m3 lesnej štiepky a odpadov po ťažbe,“ sumarizuje štúdia.

 
 

Zostáva vám 47% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

S čistou mzdou 1 500 eur nie, s rovnakou penziou áno. Kto má nárok na energopomoc (+príklady)

S čistou mzdou 1 500 eur nie, s rovnakou penziou áno. Kto má nárok na energopomoc (+príklady)

Kto má príjmy iba z dividend či prenájmov bytov, zlacnené energie dostane.

Názor. Sú výhrady voči podpore kombinovanej výroby elektriny a tepla oprávnené?

Názor. Sú výhrady voči podpore kombinovanej výroby elektriny a tepla oprávnené?

Podpora KVET dáva zmysel, pretože je to podpora vysoko účinnej výroby, píše Andrej Hanzel. Má to však aj svoje „ale.“

Brusel chystá ďalší energetický balíček. Experti vidia aj riziká

Brusel chystá ďalší energetický balíček. Experti vidia aj riziká

EU Grids Package má zrýchliť výstavbu prenosovej a distribučnej siete. Experti volajú po systémovom prístupe, nie plátaní dier.

X
X
X
X