Včera SEPS zverejnil na svojich stránkach záver zo štúdie „Posúdenie vplyvu obnoviteľných zdrojov elektriny prevádzkovaných na území SR na elektrizačnú sústavu SR.“ Pozrite si materiál očami Veroniky Galekovej, výkonnej riaditeľky Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI).
Ako celkovo hodnotíte správu?
SAPI víta, že SEPS konečne odtajnil výsledky štúdie, ktorá bola hotová od začiatku tohto roka. Jej výsledok a neochota zverejniť ju potvrdzuje to, čo sme si mysleli - táto štúdia nedokazuje žiaden negatívny dopad inštalovaných fotovoltických zariadení na prenosovú sústavu, ako sa nám predstavitelia SEPS pokúšajú už dva roky nahovoriť.
Celkovo hodnotíme záver z tejto štúdie ako obraz technickej nedostatočnosti a nepripravenosti našej prenosovej sústavy a potrebu investícií a inovácií do nej.
Správa uvádza, že ďalší nárast OZE je možný ak SR bude exportovať elektrinu. Aký dopad to môže mat na FTV inštalácie?
Na otázku o exporte elektriny ako jedinom možnom riešení pre ďalšie zapájanie OZE, či iných zdrojov elektriny (nielen OZE sú spomínané v závere štúdie, pozor!) je potrebné si uvedomiť, že podľa súčasne platnej legislatívy je možné zapájať FVZ max do 100 kWp. Tieto sú následne pripojené do sústavy NN, príp. VN a nie do sústavy VVN, ktorú obhospodaruje SEPS. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto hranica mala zvýšiť. Z tohto dôvodu nevidíme, aký má súvis zvyšovanie podielu FVZ na prenosovú sústavu. Elektrina vyrobená z takýchto FVZ sa totiž primárne spotrebuje v mieste výroby a teda nezaťažuje prenosovú sústavu. Na druhej strane, export elektriny je často politikmi považovaný za žiadúci jav pre našu ekonomiku a teda sme radi, že štúdia tento trend podporuje a popisuje podmienky, za ktorých je to možné hlavne vďaka OZE.
Ďalším zabudnutým bodom tejto štúdie je uvedomenie si faktu, že elektrina z OZE sa vykupuje do množstva strát. To znamená, že každá distribučná spoločnosť požaduje štúdiu pripojiteľnosti takéhoto zdroja, a teda už v prvom kroku musí byť jasné, či v danom mieste je potrebná kapacita na zapojenie takéhoto zdroja alebo nie. Nevidíme preto opäť súvis s ES SR.
Lokálne zapojené FVZ a iné OZE navyše zlepšujú parametre siete a znižujú prenosové a distribučné náklady, dodávajú kvalitnú elektrinu do najbližšieho okolia bez toho, aby sa musela ekonomicky nákladne a technicky prácne transportovať z južného Slovenska na severovýchod.
V neposlednom rade v prípade vetra je nutné upozorniť, že existujú aj 10 kW domáce veterné elektrárne, ktoré spĺňajú tie isté očakávania ako FVZ, bez nutnosti exportu elektriny do zahraničia, či bez vplyvu na ES SR, keďže elektrina je vyrobená a spotrebovaná lokálne.
V prípade ďalšej výstavby OZE by malo dôjsť k zmareniu už existujúcich investícií. OZE by totiž bolo podľa štúdie možné prevádzkovať len za určitých obmedzení. Neobávate sa tak, že podporou ďalších solárnych zariadení by paradoxne súčasní prevádzkovatelia mohli byť ohrození?
Podpora malých, domácich, lokálnych zdrojov by mala byť prioritou nielen štátu, ale aj samotného SEPS, keďže znižuje náklady na distribúciu a nákladnú prevádzku prenosovej sústavy.
Z uvedeného vyplýva, že nevidíme dôvod na to, aby sa obmedzila výstavba ďalších OZE zdrojov, či iných zdrojov na výrobu EE, či nové FVZ mali vplyv na už postavené FVZ - čo samotná štúdia aj hovorí a potvrdzuje.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.