Zdanenie fotovoltaiky v Česku zostáva v platnosti. Český Ústavný
súd (ÚS) včera zamietol návrh skupiny senátorov na zrušenie sporných
paragrafov, uviedla agentúra ČTK. Zdanenie kritizovali solárni
investori, ktorí kvôli zmenám zákonov prišli o značné zisky.
Peniaze chcú od štátu získať späť, opakovane kvôli tomu hrozili
arbitrážami a žalobami na ochranu investícií. Podľa dnešného
nálezu zvolená forma zdanenia neodporuje ústavným zásadám a nemožno
ju hodnotiť bez ohľadu na ekonomickú situáciu štátu. Sudcovia
Ústavného súdu boli pri rozhodovaní jednotní.
Foto:
Flickr
Zákonodarcovia majú podľa ústavného súdu právo obmedziť štátnu
pomoc výroby energie zo slnečného žiarenia, ak sa výrazne zmení
situácia. Po solárnom boome k tomu vraj mali relevantné dôvody.
Verejný záujem ne cene energie prevážil nad záujmami investorov a ich
očakávaniami plynúcim z predchádzajúcich podmienok.
Sudcovia však zdôraznili, že s ohľadom na individuálne
rozmery každého prípadu nemôžu vylúčiť svoj zásah po eventuálnych
sťažnostiach investorov, pre ktoré má sporná právna úprava "dusiaci
efekt". Nádej na úspech by teoreticky mali malovýrobcovia, ktorí
prevádzku elektrární financovali z bankových úverov a sú zaťažovaní
platbou vysokých úrokov, ktoré nedokážu zvládnuť, uvádza ČTK.
Súd vyšiel zadlženým solárnym investorom v ústrety novým výkladom
daňového poriadku. Ak sú pre nich odvody výrazným problémom, mal by
im štát poskytnúť odklad alebo rozložiť úhrady na viac splátok.
Cieľom je to, aby nemuseli solárny biznis úplne opustiť.
Keďže počet solárnych elektrární predvlani kvôli vysokej výkupnej
cene zelenej elektriny výrazne vzrástol, vláda sa rozhodla konať a
zaviedla viaceré kontroverzné opatrenia. Jedným z nich je
26-percentný odvod z výkupnej ceny a 28-percentná zrážka zo zeleného
bonusu, teda v podstate zdaňovanie elektriny zo slnečných elektrární.
Novela tiež spätne vyhlásila bezplatné emisné povolenky pre
prevádzkovateľov elektrární za dar, čím ich začlenila do režimu
darovacej dane. Tretím problémom je zrušenie daňových prázdnin.
Senátori vo svojom podaní upozorňovali najmä na spätnú účinnosť
noriem, ktorá podľa nich nezodpovedá základným požiadavkám
demokratického a právneho štátu. Podľa ÚS však v tomto prípade
ide o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.