Odpadové hospodárstvo sa pri nakladaní s komunálnym
odpadom dostalo do situácie, keď ho začína poriadne omínať
zvieracia kazajka lokálneho záberu. Mestá a obce síce
poznajú detaily svojich problémov a potreby obyvateľov, ale
veľmi ťažko dokážu prekročiť niekoľko výrazne vyčnievajúcich
otáznikov, ktoré ich v konečnom dôsledku nútia používať
populistické metódy udržania podhodnotenej ceny za odpad na úkor
dlhodobej udržateľnosti zvoleného systému, preferovania málo
sofistikovaných metód a technológií a slabého
využívania modernej logistiky v rámci efektívnych spádových
okruhov.
Má to za následok víťazstvo skládkovania na Slovensku
s desiatkami „miniskládok“, nestabilný trh s druhotnými
surovinam, ktorý sa rúca pri každom vplyve reálneho sveta,
absenciu investícií do početnejších výkonných technológií
a vykolíkovanie teritórií lokálnych hráčov s kulisou
hysterických výstupov verejnosti skoro pri každej investičnej
akcii v odpadovom hospodárstve.
Pod tlakom tohto stavu je tolerovaná napríklad zatvorená
neekologická skládka s nenaplneným rekultivačným fondom,
ktorej na „domodelovanie“ tvaru povolili doviezť úrady skoro
toľko odpadu, ako bola jej pôvodná kapacita... a všetci sa
spoločne tešia, že na krátky čas to v jej okolí bude
„lacné“...
Rovnako iluzórne je rozprávať o šetrení, ak sa v systéme
nakladania s odpadmi preferuje len triedenie a recyklácia.
Je konečne nutné úprimne povedať, že separovaný zber nie je
zadarmo a tiež nie je liekom na celý objem vznikajúcich
odpadov. Ich prevažná časť nemá zatiaľ druhotné využitie.
Slovensko v dnešnej dobe ani nemá udržateľný systém
a dostatok moderných technológií, aby sa tak stalo. Kríza
likviduje aj kapacity a prevádzky, ktoré už vytvorené boli.
Začnime chápať komunálne odpadové hospodárstvo ako toky
odpadu na regionálnej úrovni
Pri podrobnejšom pohľade na investície v tomto sektore nie
je tiež možné prehliadnuť atomizáciu investícií lokálneho
charakteru. Logistika je zohľadnená veľmi málo. Od kompetentných
úradov je nemožné získať aktuálne údaje o množstvách
jednotlivých odpadov, nakoľko vedený evidenčný systém zaostáva
dlhé mesiace za potrebou praxe a o jeho hodnovernosti by
sa dali viesť dlhé polemiky.
Odpady sú priemyselným odvetvím. Skôr či neskôr sa táto
skutočnosť presadí aj u nás. Budeme potrebovať moderné
technológie a logistiku, ktorá rešpektuje zvyklosti
najvyspelejších štátov EÚ, ku ktorým sa hlásime. Európska
únia z hľadiska rozvojových fondov podporuje projekty, ktoré
preferujú regionálny záber dosahujúci na väčšie skupiny
obyvateľstva, ako to dnes môžu ponúknuť jednotlivé slovenské
mestá a obce. Problém stojí hlavne na efektívnych modeloch
nakladania s odpadom.
Tieto technológie a metódy stoja viac, ako si môžu
dovoliť terajšie lokálne záujmové skupiny, zamerané na
rýchloobrátkový biznis bez vyhodnotenia dlhodobej udržateľnosti,
efektívnosti a širšieho dlhodobého verejného záujmu.
Jedinou alternatívou vývoja je začať vnímať komunálne
odpady ako toky a stavať efektívne integrované systémy na
ich spracovanie. Nie je to o jednotlivých zariadeniach, ale
o vyvážených procesoch, ku ktorým smerujú logisticky
zvládnuté toky surovín, paliva a materiálu. Od
technologického štandardu je nutné odvodiť primeranú cenu na
nakladanie s odpadom. Je totiž veľmi pravdepodobné, že
množstvo poddimenzovaných cien vytvára dlh a deficit
investične náročných zariadení, ktorý raz bude musieť občan
aj tak zaplatiť.
Ing. Anna Makatúrová
zástupkyňa generálneho riaditeľa
KOSIT, a.s.
Publikované so súhlasom autorky.
Článok vyšiel v mesačníku
Odpadové
fórum 6/2010, predplatné tu.
Ilustračné
foto: http://www.mhwmagazine.co.uk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.