Priemyselné znečistenie stálo Európu v roku 2009 takmer 169 miliárd EUR

Vyplýva to z tlačovej správy ministerstva životného prostredia. Správa Odhalenie nákladov na znečistenie ovzdušia z priemyselných zariadení v Európe poskytuje zoznam zariadení, ktoré prispeli najväčšou mierou k uvedeným nákladom.

© Dreamstime.com

Medzi priemyselné zariadenia, na ktoré sa vzťahujú analýzy patria veľké elektrárne, rafinérie, priemyselné spaľovne a spracovateľské podniky, odpadové hospodárstvo a niektoré poľnohospodárske činnosti.  Najväčšou mierou k nákladom na odstraňovanie škôd prispievajú emisie z elektrární (cca 66 - 112 miliárd €), výrobné procesy (23 - 28 miliárd €) a priemyselné spaľovanie (8 - 21 miliárd €). Medzi sektory vylúčené z analýzy EEA patrí doprava, domácnosti a väčšina poľnohospodárskych činností - ak by tieto boli zahrnuté, náklady na odstránenie znečistenia, by boli ešte vyššie.

Závery

• Znečistenie ovzdušia pochádzajúce zo spomenutých zariadení stálo v roku 2009 každého Európana v priemere 200 až 300 €.

• Krajiny s množstvom veľkých zariadení ako Nemecko, Poľsko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko prispievajú  najväčšou mierou k celkovým nákladom na škody. Ak by náklady na škody odrážali produktivitu národných ekonomík, významne by sa zmenilo poradie krajín. Emisie z krajín ako Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Poľsko a Česká republika by v tom prípade hrali dôležitejšiu úlohu.

• Väčšinu nákladov na odstraňovanie škôd spôsobuje malý počet zariadení. Za tri tretiny z celkových nákladov sú zodpovedné emisie zo 622 priemyselných zariadení, čo činí 6 % z celkového množstva zariadení. Tieto zariadenia vypúšťajú najväčšie množstvo znečisťujúcich látok.

• Emisie oxidu uhličitého (CO₂) prispeli v roku 2009 63 miliónmi € k celkovým nákladom na odstraňovanie škôd. Náklady na odstraňovanie škôd spôsobené znečisťujúcimi látkami (oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), prachové častice (PM₁₀), oxid dusíka (NOx)) zodpovednými za kyslé dažde a respiračné ochorenia predstavujú 38 - 105 miliónov € ročne.

Kalkulácia nákladov z emisií

Správa využíva verejne prístupný Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR). Analýza je postavená na existujúcich politických nástrojoch a metódach, napríklad metódy Európskej komisie - Čistý vzduch pre Európu. Pri výpočtoch bolo hodnotených takmer 10 000 zariadení reportujúcich do E-PRTR  registra.

Medzi hodnotené znečisťujúce látky patria regionálne znečisťujúce látky (NH₃, NOx, PM₁₀, SO₂, prchavé organické látky (NMVOCs)), ťažké kovy (arzén, kadmium, chróm, olovo, ortuť a nikel), organické polutanty (benzol, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs), dioxíny a furány) a oxid uhličitý.

Niektoré aspekty poškodzujúce zdravie a životné prostredie spojené s vystavením sa látkam znečisťujúcim ovzdušie sú z tejto štúdie vylúčené. Napríklad v súvislosti s regionálnymi znečisťujúcimi látkami v ovzduší by malo hodnotenie zahŕňať aj aspekty ako je hodnotenie ekologických vplyvov a poškodzovanie významných kultúrnych pamiatok a budov kyslými dažďami. Správa sa nezaoberá výhodami, ktoré prinášajú priemyselné podniky, napríklad zamestnanosť a daňové príjmy.

Správa No 11/2011Revealing the costs of air pollution from industrial facilities in Europe je k dispozícii v elektronickej podobe v anglickom jazyku na webovej stránke: http://www.eea.europa.eu.

Viac informácií

• Európska environmentálna agentúra

• Zoznam priemyselných zariadení (948 kB, xls)

Autor : redakcia
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

» Diskusia neobsahuje žiadne príspevky.