Dvořák Hager & Partners
Dny teplárenství a energetiky
Dny teplárenství a energetiky

Novela zákona o ochrane ovzdušia: Zelená pre prísnejší dohľad nad ovzduším v SR

Podstatné zmeny sa týkajú spaľovacích zariadení, inšpekcie aj samospráv.

Novela zákona o ochrane ovzdušia: Zelená pre prísnejší dohľad nad ovzduším v SR

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 12.11.2017
  • Mgr. Martin Baraniak | Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Znečistené ovzdušie predstavuje celosvetový problém, ktorý s  s každým pribúdajúcim rokom naberá na vážnosti a intenzite.

Na jednotlivé štáty a ich zákonodarcov sa kladú požiadavky na sprísnenie príslušných predpisov s  s cieľom sprísniť ochranu ovzdušia pre svoje obyvateľstvo.

V tejto súvislosti pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR balík „enviro-predpisov“, ktorého prvú časť schválila Národná rada SR rozsiahlou novelou zákona o ovzduší1.

Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo novelu predovšetkým z dôvodu potreby transpozície viacerých smerníc Európskeho parlamentu a Rady do príslušných národných predpisov, pričom boli zavedené ďalšie nástroje zvyšujúce ochranu a informovanosť obyvateľstva.

Prísnejšie požiadavky pre spaľovacie zariadenia

Nutnosť úpravy znenia zákona o ovzduší vyplývala predovšetkým z potreby postupnej aktualizácie národných predpisov týkajúcich sa okrem iného aj emisných stropov pre určité látky znečisťujúce ovzdušie.

Novela zahŕňa transpozíciu vybraných ustanovení Smernice o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení2, Smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe3 a Smernice o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)4.

Táto novela sprísňuje environmentálne požiadavky na väčšie stredné spaľovacie zariadenia s  s menovitým tepelným príkonom 1 MW až 50 MW (napríklad teplárne).

Očakávaním ministerstva životného prostredia je postupná aktualizácia momentálne fungujúcich spaľovacích zariadení prostredníctvom nových zariadení, ktoré budú spĺňať moderné požiadavky na ochranu životného prostredia.

Nadšenie zo sprísnenia podmienok pre týchto znečisťovateľov znižuje len fakt, že predovšetkým z dôvodu ťažko vyčísliteľných nákladov na implementáciu požiadaviek dôjde k reálnemu plneniu nových povinností až v roku 2025 pre asi 800 zariadení a od roku 2030 pre ďalších asi 2 800 zariadení.

Nové oprávnenia inšpekcie v boji proti znečisteniu ovzdušia

Prevádzkovatelia stredných a veľkých zdrojov budú mať od roku 2018, resp. 2019 povinnosť predkladať údaje z evidencie kontinuálneho merania emisií a informácie o výsledku oprávneného merania údajov o dodržaní emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania do Národného emisného informačného systému NEIS elektronickou formou.

Deň odpadového hospodárstva 2017

V súvislosti s  s vykonávaním hlavného štátneho dozoru, odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru ukázala prax, že výkon predmetných dozorov nebol v predchádzajúcich novelách zákona o ovzduší vhodne právne upravený.

Slovenská inšpekcia životného prostredia bude mať po novom povinnosť vypracovať a vykonávať monitorovací program pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, ako aj pre druhotné palivá. Inšpekcia z uvedeného dôvodu pristúpi k postupnému navýšeniu počtu inšpektorov ochrany ovzdušia, nakoľko v súčasnosti je ich stav poddimenzovaný.

Efektívnejšie informačné systémy na úseku ochrany ovzdušia

Prax ukázala, že z dôvodu zvýšenia úrovne ochrany ovzdušia potreboval zákon o ovzduší okrem zmien a doplnení vyplývajúcich z uvedených smerníc aj ďalšie významné úpravy doterajších ustanovení. Zmenou prechádza predovšetkým celý systém informovania verejnosti o znečistení ovzdušia pri vzniku smogovej situácie, tzv. smogový varovný systém.

Zlepšenie varovných systémov a informovanosti občanov bolo aj osobnou iniciatívou ministra životného prostredia. „Začiatkom tohto roka nás zaskočil smog. Dal som verejný sľub, že do konca roka zlepším informovanosť obyvateľov,“ povedal László Sólymos.

Podľa nových pravidiel bude Slovenský hydrometeorologický ústav v prípade vzniku smogovej situácie bezodkladne informovať príslušný okresný úrad, obec, inšpekciu životného prostredia a verejnoprávne médiá.

Verejnoprávne médiá budú o vydanej výstrahe informovať ľudí najneskôr do dvoch hodín od jej doručenia, pričom v prípade, ak sa smogová situácia nezmení, majú povinnosť zopakovať výstrahu najmenej dvakrát denne.

Efektívnym využitím uvedeného systému bude verejnosť informovaná rádovo v hodinách, čo výrazným spôsobom umožní prijať nutné opatrenia zamedzujúce trvalému poškodeniu zdravia, prípadne ohrozeniu života.

Samosprávy rozhodnú o vjazde áut do miest

Aktuálnym trendom v modernej Európe je snaha o ochranu životného prostredia a zlepšenie kvality ovzdušia priamo v mestách a zastavaných oblastiach. K tejto vlne tzv. „emisnej osvety“ sa teraz rozhodla pridať aj Slovenská republika.

Prijatou novelou sa rozširujú aktuálne a zároveň sa zavádzajú nové kompetencie pre samosprávy. Obce a mestá si budú môcť, po vzore miest predovšetkým západnej Európy, zriaďovať, meniť alebo zrušovať tzv. nízkoemisné zóny, do ktorých budú mať povolený vstup len vozidlá od určitej emisnej triedy.

Samotnú podobu pravidiel vjazdu a prípadné výnimky na vjazd do nízkoemisnej zóny, ako aj hodnotu plakety pre vjazd do nízkoemisnej zóny si určí mesto alebo obec všeobecne záväzným nariadením.

Zlepšovanie kvality ovzdušia by malo predstavovať nikdy nekončiacu snahu štátu o zlepšenie životných podmienok svojho obyvateľstva. Novelou zákona o ochrane ovzdušia prinieslo Ministerstvo životného prostredia SR dlhodobý harmonogram jednotlivých krokov potrebných pre uskutočnenie tohto zámeru.

1 Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28. 11. 2015)

3 Smernice o Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11. 6. 2008)

4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010)

Mgr. Martin Baraniak
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Článok vyšiel aj v našom printovom mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2017/11.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Energie na olympiáde: Rýchlokorčuliarka vydá pri pretekoch 4,5 kWh energie

Energie na olympiáde: Rýchlokorčuliarka vydá pri pretekoch 4,5 kWh energie

Množstvo energie, ktoré česká rýchlokorčuliarka Martina Sábliková vyprodukuje za jeden pretekový deň, by stačilo malému elektrickému skútru na prejdenie sto kilometrov.

Kvalita životného prostredia na Slovensku je najvyššia spomedzi postkomunistických krajín

Kvalita životného prostredia na Slovensku je najvyššia spomedzi postkomunistických krajín

Slovensko patrí medzi 30 krajín sveta s najkvalitnejším životným prostredím. Vyplýva to z výsledkov Indexu environmentálnej výkonnosti 2018 (EPI 2018), ktoré predstavili na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Sme voči extrémom počasia bezbranní? V hre sú aj netradičné riešenia

Sme voči extrémom počasia bezbranní? V hre sú aj netradičné riešenia

Panelová diskusia expertov z oblastí klimatológie, risk managementu, environmentálnych technológií a urbanizmu na IFAT Media Dialog v Mníchove hľadala riešenia, ako čeliť zmenám klímy.