Ilustračné foto ©
Dreamstime.com
V roku 2010 inicioval totiž BLS
štúdiu,
ktorá mala identifikovať environmentálne a ekonomické dopady domácich
„zelených pracovných miest“. Tieto pracovné miesta –
v Amerike známe ako „green jobs“ – zvyknú byť
považované za miesta, ktoré splnia aspoň jednu z dvoch podmienok:
produkujú tovar alebo služby, ktoré prospievajú životnému
prostrediu alebo chránia prírodné zdroje, alebo
sú povolaním, v ktorých prinajmenšom jeden zamestnanec robí
produkciu ich podniku viac priateľskou k životnému prostrediu alebo
používa menej prírodných zdrojov. BLS takto našiel 333 priemyselných
odvetví, ktoré spĺňajú jednu alebo obe z týchto definícií.
Hoci takéto kritériá dávajú zmysel, ich aplikácia nebola
nestranná, tvrdí Hill. Napríklad firmy, ktoré obchodujú s uhlíkovými
kreditmi, sa dostali na zoznam, ale spoločnosti, ktoré vyrábajú
výrobky z recyklovaných materiálov, kritériá BLS nespĺňajú. Pestovatelia
biopotravín dostali „požehnanie“, ale samostatne zárobkovo
činní podnikatelia boli zamietnutí, hoci produkujú podobne zelené
produkty alebo služby.
Za asi najzávažnejšie opomenutie v zelenom zozname považuje Hill tzv. veľkú
energiu, teda uhlie, zemný plyn a jadrová energia. Aj keď prvé
dve z týchto odvetví produkujú množstvo znečistenia ovzdušia, ich
emisné limity sú už len zlomkom toho, čo produkovali pred 20 rokmi.
Skutočnosť, že tieto elektrárne produkujú o deväťdesiattri
miliónov metrických ton oxidu uhličitého, oxidu siričitého a oxidov
dusíka ročne menej, než tomu bolo v roku 1988, by podľa Hilla mohla byť braná do
úvahy, avšak nie je.
Vzhľadom k tomu, že zoznam od BLS sa ešte vyvíja, môže byť časom vylepšený, poznamenáva v závere článku Hill. Každé podnikanie a
priemysel, ktoré pracujú s čistejšími obnoviteľnými zdrojmi
alebo používajú menej prírodných zdrojov, je potrebné do zoznamu
doplniť.
Preklad: Radovan Kazda