Foto ©
Dreamstime.com
Komisia prijala preskúmanie, z ktorého vyplýva, že platná
legislatíva EÚ v oblasti fluórovaných plynov (alebo „F-plynov“)
má síce značný účinok, no v prípade neprijatia ďalších opatrení sa dá
očakávať, že emisie F-plynov ostanú v dlhodobom horizonte na
súčasnej úrovni. V preskúmaní sa uvádza množstvo možností
ďalšieho nákladovo efektívneho znižovania emisií, ktoré existujú
najmä vďaka tomu, že v niekoľkých odvetviach je čoraz
realizovateľnejšie nahrádzať F-plyny alternatívami, ktoré sa na zmene
klímy podieľajú v menšej miere, resp. nepodieľajú sa na nej
vôbec. V preskúmaní sa konštatuje, že do roku 2030 by EÚ mohla
eliminovať až dve tretiny dnešných emisií fluórovaných plynov.
Konzultácie potrvajú do 19. decembra 2011 a môžu sa
do nich zapojiť všetky zainteresované strany.
K potenciálnym politickým možnostiam, ktorých sa konzultácie budú
týkať, patria nové dobrovoľné dohody, zákazy nových výrobkov a
zariadení a zavedenie schémy na postupné stiahnutie hydrofluórovaných
uhľovodíkov (HFC) z trhu EÚ.
Komisia dospela pri preskúmaní nariadenia o F-plynoch (prijatého v
roku 2006) k názoru, že nariadenie aj súvisiaca smernica, ktorá sa
týka používania fluórovaných plynov v mobilných klimatizačných
systémoch, už prispievajú k plneniu cieľov znižovania emisií, ktoré
si EÚ a členské štáty stanovili na základe Kjótskeho protokolu.
Očakáva sa, že ak sa podarí napraviť nedostatky vo vykonávaní a
presadzovaní týchto legislatívnych aktov, do roku 2050 sa vďaka nim
podarí predísť vzniku takmer polovice predpovedaných emisií F-plynov.
Komisia preto vyzýva členské štáty, aby zodpovedajúcim spôsobom
zintenzívnili svoje úsilie.
Napriek výraznému účinku súčasnej legislatívy sa však podľa
komisie v dlhodobom horizonte neočakáva zníženie celkových emisií
F-plynov v porovnaní so súčasnosťou. Dôvodom je, že sa používajú v
čoraz vyššom počte spotrebičov (napríklad klimatizačné a chladiace
zariadenia). Ide však o odvetvia, kde je používanie alternatív čoraz
realizovateľnejšie.
F-plyny sú v súčasnosti zodpovedné za približne 2 % emisií
skleníkových plynov v rámci EÚ. Ustálenie emisií F-plynov na súčasnej
úrovni by v prípade neprijatia ďalších opatrení malo v budúcnosti za
následok výrazný nárast ich podielu.
Kontext
Ku skleníkovým plynom, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol,
patria tri skupiny fluórovaných plynov: hydrofluórované uhľovodíky
(HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Na tonu
je príspevok jednotlivých F-plynov ku globálnemu otepľovaniu 140 až a
23 900-krát vyšší2
ako v prípade oxidu uhličitého (CO2), ktorý je najbežnejším
skleníkovým plynom.
Tlačová
správa EK: Zmena klímy: Začiatok konzultácií o ďalšom znížení emisií
priemyselných plynov
F-plyny sa čoraz častejšie používajú v rôznych priemyselných
aplikáciách vrátane klimatizačných zariadení (HFC), chladiacich
zariadení a hasiacich prístrojov (HFC a PFC), elektroniky, výrobe
farmaceutík a kozmetiky (PFC), výrobe horčíka a hliníka, ako aj
vysokonapäťových vypínačov (SF6).
V roku 2006 sa prijali dva samostatné legislatívne akty, ktoré
mali za cieľ zvrátiť tento trend a vďaka tomu pomôcť EÚ a členským
štátom plniť svoje ciele znižovania emisií vyplývajúce z Kjótskeho
protokolu.
Smernica 2006/ES/40 („smernica o mobilných
klimatizačných systémoch“) je zameraná na mobilné klimatizácie
a obsahuje zákaz používania F-plynov s vysokým potenciálom
globálneho otepľovania od roku 2011.
Nariadenie (ES) č. 842/2006 („nariadenie o F-plynoch“)
sa vzťahuje na niektoré F-plyny vo všetkých ostatných aplikáciách a
sústreďuje sa na najdôležitejšie stacionárne aplikácie (napríklad
chladenie a klimatizácia). Má za cieľ predchádzať únikom zo
zariadení obsahujúcich dané plyny. Na rozdiel od smernice o
mobilných klimatizačných systémoch nariadenie obsahuje iba niekoľko
obmedzení používania F-plynov.