Pravdepodobnosť vzniku rozsiahlej havárie v európskych vodách je
aj naďalej neprijateľne veľká a zavedením prísneho
bezpečnostného režimu je možné znížiť riziko takejto nehody na
absolútne minimum, domnieva sa Európska komisia. Preto včera komisia
navrhla nový právny predpis, ktorý by mal zabezpečiť, že ťažobné
spoločnosti budú v celej EÚ dodržiavať najprísnejšie bezpečnostné,
zdravotné a environmentálne normy na svete. Dopadom na cenu
palív sa správa komisie nevenuje.
Ilustračné foto ©
Dreamstime.com
Podľa tlačovej správy komisie, nový návrh nariadenia stanovuje
jasné pravidlá ťažby ropy a zemného plynu, ktoré sa vzťahujú na
celý životný cyklus všetkých prieskumnými a výrobných činnosti, od
naplánovania až po konečné odstránenie ťažobného zariadenia.
Európske spoločnosti budú musieť pravidelne posudzovať a
kontinuálne zlepšovať bezpečnostné normy pre ťažobné činnosti z
morského dna, na čo budú dohliadať vnútroštátne regulačné úrady.
Tento nový prístup povedie k vytvoreniu európskeho hodnotenia
rizika, ktoré sa bude priebežne aktualizovať, berúc do úvahy nové
technológie, know-how a riziká. Nové nariadenie obsahuje požiadavky
na účinnú prevenciu veľkých havárií a ich riešenie.
Európska
komisia na Energie-portal.sk
Poskytovanie licencií. Orgány členských štátov, ktoré udeľujú
licencie, budú musieť zabezpečiť, že iba subjekty s dostatočnými
technickými a finančnými možnosťami, ktoré sú potrebné na kontrolu
bezpečnosti podmorských činností a ochranu životného prostredia,
budú môcť hľadať a ťažiť ropu a plyn vo vodách EÚ.
Nezávislí overovatelia. Technické riešenia, ktoré predloží
spoločnosť a ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti zariadenia,
musí overiť nezávislá tretia strana pred uvedením zariadenia do
prevádzky a následne ho pravidelne kontrolovať.
Povinné ex-ante plánovanie reakcie na núdzové situácie.
Spoločnosti budú musieť pred začiatkom prieskumu alebo ťažobných
činností pripraviť správu o závažných rizikách, ktorá bude obsahovať
hodnotenie rizika a plán reakcie na núdzové situácie. Tieto správy
budú podliehať schváleniu vnútroštátnych orgánov.
Inšpekcie. Nezávislé vnútroštátne orgány zodpovedné za
bezpečnosť zariadení budú overovať ustanovenia týkajúce sa
bezpečnosti, ochrany životného prostredia a pripravenosti na núdzové
situácie (vrtné súpravy a plošiny, ako aj činnosti, ktoré sa na nich
vykonávajú). Ak spoločnosť nebude spĺňať minimálne normy, príslušný
orgán pristúpi k presadeniu pravidiel a/alebo sankciám. Poslednou
možnosťou je zákaz vrtných alebo ťažobných činností spoločnosti.
Transparentnosť. Občania budú mať k dispozícii porovnateľné
informácie o štandardoch, ktorými si riadia činnosti v sektore ťažby
ropy a plynu, a o aktivitách príslušných vnútroštátnych orgánov.
Tieto informácie budú zverejnené na ich internetových stránkach.
Reakcia v prípade núdzových situácií. Spoločnosti pripravia
na základe vyhodnotení rizika, ktoré sa týkajú ich vrtných súprav a
plošín, plány reakcie na núdzové situácie a budú mať priebežne
pripravené zdroje, ktoré sú na realizáciu takejto reakcie potrebné.
Členské štáty v plnej miere zohľadnia tieto plány pri zostavovaní
vnútroštátnych plánov reakcie na núdzové situácie. Spoločnosti a
vnútroštátne orgány budú tieto plány pravidelne testovať.
Zodpovednosť. Spoločnosti ťažiace plyn a ropu budú v plnej
miere zodpovedať za environmentálne škody spôsobené na chránených
morských druhoch a prírodných biotopoch Pokiaľ ide o škodu na
vodách, geografická zóna sa rozšíri na všetky námorné vody EÚ
vrátane výhradných hospodárskych zón (až do vzdialenosti 370 km od
pobrežia) a na kontinentálny šelf v tých oblastiach, nad ktorými
prímorské členské štáty vykonávajú svoju súdnu právomoc. V
súčasnosti sa právny rámec EÚ upravujúci zodpovednosť za škodu na
vodách obmedzuje len na teritoriálne vody (približne 22 km od
pobrežia).
Medzinárodný rozmer. Komisia bude spolupracovať so svojimi
medzinárodnými partnermi, aby podporila globálne zavedenie týchto
najprísnejších bezpečnostných noriem.
Skupina námorných orgánov EÚ. Inšpektori členských štátov
budú spolupracovať, aby zabezpečili účinnú výmenu osvedčených
postupov a prispeli tak k rozvoju a zlepšeniu bezpečnostných noriem.
Pozadie
Ropa a plyn sa v Európe ťažili z morského dna od 70. rokov 20.
storočia. V súčasnosti pochádza 90 % ropy a 60 % plynu v EÚ a v
Nórsku z podmorských ložísk. V európskych vodách je v súčasnosti v
prevádzke viac ako 1 000 zariadení na ťažbu ropy alebo plynu. Aj keď
sa najväčšia časť produkcie realizuje v regióne Severného mora a
väčšina ropy pochádza zo Spojeného kráľovstva a Nórska, mnohé morské
regióny EÚ prejavili rastúci záujem o ťažbu. Trinásť členských štátov
(Spojené kráľovstvo, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Taliansko,
Španielsko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Malta a Cyprus)
udelilo licencie na ťažbu ropy a plynu z morského dna.
Ťažobné spoločnosti sa v rôznych členských štátoch riadia rôznymi
environmentálnymi, zdravotnými a bezpečnostnými normami. Právne
predpisy EÚ doteraz neupravovali všetky aspekty činnosti ťažobných
spoločností a vnútroštátna právna úprava sa v jednotlivých členských
štátoch výrazne líši. Napriek tomu, že niekoľko štátov podniklo po
katastrofách v Severnom mori v 80-tych rokoch kroky na reformu
svojich systémov, v EÚ aj naďalej existuje veľké riziko vážnych
havárií. Za posledných 30 rokov došlo vo svete k minimálne 14
závažným nehodám (ako napríklad explózie alebo úplná strata plošín),
z toho 5 sa udialo počas posledných 10 rokov. Možné dôsledky veľkej
havárie sú mimoriadne závažné. Ide o straty na životoch, veľké škody
na životnom prostredí a nepriame škody pre pobrežné a morské
odvetvia. Ako sme videli, katastrofa v rozsahu nehody v Mexickom
zálive môže spôsobiť škody vo výške až 30 miliárd EUR.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.