Ilustračné foto ©
Dreamstime.com
Komisár pre energetiku Günther Oettinger vyhlásil, že Komisia
navrhuje komplexnú koncepciu vzťahov s tretími krajinami v oblasti
energie. „Zlepšená interná koordinácia je nevyhnutná, aby EÚ a
jej členské štáty postupovali spoločne a hovorili
jedným hlasom.“,
dodal.
Komisia paralelne s týmto oznámením navrhla rozhodnutie o
zriadení mechanizmu výmeny informácií o medzivládnych dohodách v
oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. To
znamená, že oznamovací postup platný v súčasnosti pre plyn doplní a
rozšíri na všetky druhy energie. Ďalej sa ním ustanovuje nástroj
na výmenu informácií na úrovni EÚ pred rokovaniami s tretími
krajinami a po nich. Navrhovaný mechanizmus je určený na posilnenie
rokovacej pozície členských štátov voči tretím krajinám a zároveň na
zabezpečenie dodávok, správneho fungovania vnútorného trhu a na
dosiahnutie právnej istoty na investovanie.
Súvislosti
Podiel energie dovážanej do EÚ – v súčasnosti 80 % ropy a
vyše 60 % plynu – neustále narastá. Vnútroštátne rozhodnutia a
dohody s tretími krajinami citeľne ovplyvňujú rozvoj energetickej
infraštruktúry a dodávok energie do EÚ ako celku. Je potrebné
intenzívnejšie presadzovať záujmy EÚ vo vzťahoch ako s tranzitnými
krajinami, tak s krajinami, ktoré sú výrobcami energie. Nové modely
dodávok a dopytu na globálnych trhoch s energiou a narastajúca
hospodárska súťaž o zdroje zároveň predstavujú ďalší dôvod, prečo je
nutné spoliehať sa na kumulovanú váhu EÚ vo vonkajších vzťahoch v
oblasti energie.
V dnešnom oznámení sa v súlade so stratégiou Energia 2020 navrhuje
zintenzívniť vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ prostredníctvom
väčšej transparentnosti medzi členskými štátmi z hľadiska ich dohôd o
energii s tretími krajinami, posilnenej koordinácie pri nadväzovaní
kontaktov s partnerskými krajinami, pri zaujímaní stanoviska v
medzinárodných organizáciách a rozvoji komplexných partnerstiev v
oblasti energetiky s kľúčovými partnerskými krajinami.
V stratégii sa uvádza 43 konkrétnych opatrení, okrem iného
predovšetkým:
Členské štáty sú povinné poskytovať si navzájom informácie o
medzinárodných dohodách s tretími krajinami týkajúcich sa energie.
Platí to aj v prípade dohôd, o ktorých sa ešte rokuje. Komisia môže
v individuálnych prípadoch poskytovať stanovisko o súlade týchto
dohôd s právnymi predpismi EÚ a s cieľmi, ktoré si EÚ vytýčila v
oblasti zabezpečenia dodávok.
O dohodách o energii s tretími krajinami by sa prípadne
mohlo rokovať aj na úrovni EÚ, ak by to bolo potrebné na dosiahnutie
základných cieľov EÚ. Príkladom je dohoda s Azerbajdžanom a
Turkménskom o transkaspickom plynovode, v prípade ktorej sa Rade
adresovala žiadosť o konkrétny mandát.
EÚ navrhne nové partnerstvo s krajinami južného Stredozemia
pre projekty obnoviteľnej energie.
EÚ sa bude v multilaterálnych diskusiách (teda aj na pôde
Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - MAAE) zasadzovať za
medzinárodne právne záväzné štandardy jadrovej bezpečnosti a bude sa
usilovať rozšíriť posudzovanie jadrovej bezpečnosti na susedné
krajiny EÚ.
Rozvojová politika EÚ bude klásť väčší dôraz na zlepšenie
prístupu k udržateľnej energii pre najmenej rozvinuté i rozvojové
krajiny.