Najvýznamnejšiu podporu pre výrobcov elektriny a tepla
z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) predstavuje systém
výkupných cien (tzv. feed-in tariffs), ktorých výšku
stanovuje ÚRSO. Táto cena by podľa zverejnenej analýzy mala
odzrkadľovať náklady na výrobu elektriny z rôznych typov OZE
a rozumnú maržu.
Foto © Dreamstime.com
Zle nastavené výkupné ceny spôsobili totiž boom
vo výrobe solárnej energie v roku 2010, čo najviac predražilo koncovú
cenu elektriny a podľa odhadov MF SR už dnes SR spĺňa cieľ pre
solárnu energiu v roku 2020. Len v roku 2011 bude stáť spotrebiteľov
podpora OZE podľa odhadov ÚRSO 192 mil. eur.
Autori analýzy Štefan Kišš a Martin
Haluš tvrdia, že podpora OZE cez výkupnú cenu by mala byť nasmerovaná
na najlacnejšie druhy OZE, aby bola čo najnižšia cena i pre
spotrebiteľov energie. Dôležité je pritom prihliadať i na
stabilitu dodávok elektriny a environmentálne aspekty. Ako
vyplýva z analýzy pomeru výkupných cien z rôznych druhov
OZE k trhovej cene elektriny, z OZE sa v súčasnosti
najlacnejšie vyrába elektrina z vody a vetra, v prípade
vetra však dodatočne náklady vznikajú kvôli nestabilite. Najdrahšia
je práve slnečná energia.
Inštitút
finančnej politiky: Zbytočne drahá podpora zelenej energie
Aby sa zabránilo boomu slnečnej
energie, ktorý nastal minulý rok dotovaním výkupných cien zo strany
ÚRSO, malo by byť podľa analytikov IFP nastavenie výkupných cien
dostatočne flexibilné, aby reagovalo na aktuálny trhový vývoj (pokles
výrobných nákladov), avšak aj predvídateľné a stabilné na prilákanie
nových investícií. Výkupná cena by mala explicitne zohľadňovať
aktuálne náklady na výrobu elektriny z jednotlivých druhov OZE
a výpočet ÚRSO-m by mal byť transparentne definovaný vzorcom.
Odporúčania IFP
Vzhľadom na uvedené IFP odporúča:
1. Zmeniť tempo, ktorým sa SR približuje k naplneniu 14 % cieľa
tak, aby nábeh nebol lineárny, ale aby bola väčšina podpory najmä na
výrobu elektriny cielená bližšie k roku 2020. Zastaviť
súčasnú neefektívnu podporu OZE prostredníctvom výkupných cien a od
roku 2013 zaviesť nový nákladovo efektívny systém podpory.
2. Preskúmať nákladovú efektivitu súčasného mixu cieľov medzi
elektrinou, výrobou tepla a chladu a dopravou. Zaviesť
nákladovo porovnateľnú podporu medzi dopravou, výrobou elektriny a
tepla a chladu. Na to je potrebné vypracovať analýzu, ktorá umožní
porovnávať náklady na zvýšenie podielu OZE pri výrobe tepla a chladu,
výrobe elektriny resp. v doprave. Na jej základe bude podpora OZE
nákladovo porovnateľná, čím sa dosiahne najvyššia efektívnosť podpory
a čiastkové ciele v rámci podpory OZE budú len indikatívne.
3. Zefektívniť systém výkupných cien. Zaviesť
a zverejniť vzorec pre výpočet cien elektriny vydaný ÚRSO-m, ktorý
explicitne zohľadní aktuálne náklady na výrobu elektriny.